reklama

Posledný klinec do rakvy slovenského zdravotníctva.

Alebo ako sa to robiť má a ako nesmie Ako sa na Slovensku robí reforma zdravotníctva. (časť prvá)

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

Nástup nového ministra zdravotníctva SR sme po „Zajacovom bačovaní“ očakávali rovnako túžobne ako židia mesiáša. Dúfali sme že zavedie systémové kroky, ktoré povedú k oddlženiu zdravotníctva, k zlepšeniu hospodárenia nemocníc, k zamedzeniu zbytočnému rozhadzovaniu peňazí, odstránenie korupcie v zdravotníctve (ktorá práve pre katastrofálne podmienky v zdravotníctve kvitne hlavne vo veľkých mestách), že zabráni exodu špecialistov do zahraničia. Dúfali sme že minister so svojím pracovným a poradným zborom bude niekoľko mesiacov tvrdo pracovať, kým vyjde na verejnosť s novou reformou, alebo aspoň so zásadnými systémovými zmenami, ktoré tieto podmienky zlepšia.  

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Opak však bol pravdou.  

Od začiatku vlády ministra Valentoviča so zúfalstvom zisťujeme že reforma, ani systémové kroky nebudú žiadne, že sa minister len zúfalo potáca medzi jednotlivými výstrelmi naprázdno, aj keď pomerne medializovanými, že vlastne pravdepodobne netuší kde sú kardinálne problémy v zdravotníctve, a preto svoje výroky odvoláva ešte predtým než boli zavedené.  

Pripomeňme si čo sa vlastne chronologicky dialo:

Čo bolo avizované a čo je fakt.  1/Avizované: Zrušenie poplatkov v zdravotníctve.

Prvý krok, ktorá ešte avizoval predseda vlády bolo zrušenie poplatkov v zdravotníctve, čo v dobe, keď sme prakticky okrem Poľska jediná krajina v Európe, ktorá nemá spoluúčasť, je vážny krok späť

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Fakt: poplatky 20 Sk za návštevu lekára a za recept, 50 Sk za deň hospitalizácie, okrem 60 Sk za návštevu pohotovosti boli zrušené.

Výsledok: Menej peňazí v rezorte, zneužívanie zdravotníctva, čisto populistický krok. Dokonca ani pacientovi to nič neušetrí, keby človek navštevoval 13x ročne lekára, raz mesačne by si vybral recept a 1x do roka by bol týždeň v nemocnici tak je súhrn nákladov ktoré teraz ušetrí cca 1000 Sk ročne čo je menej ako 100 Sk mesačne. Nemusím pripomínať koľko mesačne minie priemerný Slovák na alkohol či cigarety.   2/ Avizované: Zvýšenie platieb za poistencov o 1 percento

Fakt: Bolo realizované.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Význam a výsledok: Prechodné bezvýznamné riešenie na dobu cca ½ roka. Nerieši dlhodobé problémy v riadení a financovaní zdravotnej starostlivosti.  

3/Avizované: zníženie cien liekov

Fakt: Znížená ceny o 6,6% a preradenie liekov do sadzby DPH 10 % miesto 19%.

Výsledok: Poisťovne ušetria teda ich zisk sa zvýši o cca 2 mld. korún. Nemocniciam to ušetrí minimum, ich náklady na lieky sú oproti ostatným nákladom nepodstatné. Ročne spotrebuje priemerná nemocnica lieky za cca 18 000 000 Sk, teda úspora pre nemocnicu činí 6,6% ceny a 9% DPH zo zníženej ceny, reálne poskytovateľ ušetrí cca 13% nákladov na lieky, teda cca 200 tis. mesačne pri strednej okresnej nemocnici. Čo je približne 1,5 % celkových nákladov priemernej okresnej nemocnice II. typu. Na tom určite nemocnica nezbohatne aj keď určitý prínos to je.   4/Avizované:

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ako jeden z prvých krokov po zasadnutí na kreslo ministra avizoval, že do záchranného systéme tečie zbytočne veľa peňazí. Avizoval dramatické zníženie paušálnych platieb a zavedenia platieb podľa skutočne prevedených zdravotníckych výkonov a najazdených kilometrov.

Fakt: Paušálne platby sa znížili o cca 20 až 40 tis. na stanicu mesačne. Platby za výkon neboli zavedené. Pri paušálnych platbách viac ako pol milióna mesačne za stanicu RZP je to iba smiešne

Pritom nech sa záchranné služby oháňajú ako chcú, ale s najväčšou pravdepodobnosťou  vyrábajú vysoký mesačný zisk.  

Skúsme si to vyrátať.

a/ kompletne vybavené auto RZP (Rýchla zdravotnícka pomoc, zloženie sestra, šofér) so zdravotníckym vybavením, najlepšie typu 4x4 cca 2,5 – 3 milióny Sk. Teda mesačne pri kúpe na leasing je približne 60-80 tis. Sk mesačne

b/ V službe je zdravotná sestra alebo zdravotnícky záchranár a šofér – záchranár, na zabezpečenie plynulého chodu pri dodržaní normohodín treba min. cca 4 posádky, teda 8 ľudí, to je 8 x 27 000 Sk hrubého = 216 000 Sk.

c/ Prenájom priestorov, cca 100m2 (zhruba tak to vyhlasuje vyhláška) priemerná cena 2500 Sk/m2/rok = cca 20800 Sk na mesiac.  

Podčiarknuté, zrátané cca 300 000 Sk mesačné náklady. Platby sú 520 000 mesačne. Tuším ešte plus platba za najazdené kilometre. Mať v zálohe 220 000 Sk mesačne hrubého zisku na lieky (tých posádka RZP minie za par korún), renováciu techniky, školenia zamestnancov alebo iné nepredvídateľné okolnosti, to sú podmienky ktoré by z radosťou bral každý podnikateľ. Naviac keď týchto staníc máte cez 80 a za RLP sú platby ešte o 220 000 Sk vyššie, tak tento hrubý zisk ide fakt do vysokých hodnôt.

Ak počítame zisk na posádku len 100 000 mesačne, tak je to pri 80-tich staniciach ročný zisk okolo 96 miliónov. Ročne takto rezortu zhruba uteká 240 mil. korún, tie by sa určite dali využiť lepšie.  

Reforma záchrannej služby bola naladená tak aby šlo o lukratívny biznis. No a minister Valentovič s tým nedokázal urobiť prakticky nič. Zlé jazyky tvrdia že dostal po prstoch priamo od istého severského kráľovstva, ktoré chráni investície nemenovanej firmy, ktorá je jedným z najväčších poskytovateľov zdravotníckej záchrany u nás. Ale to sú len dohady.

Výsledok: únik cca 240 mil. Sk, ušetrené 5,4 mil. Sk. No comment.

Pozn: Možno moje výpočty na halier presné nie sú ale na orientačnú predstavu čitateľa dostačujú.  5/

Avizované:

Ako ďalší „systémový“ krok minister avizoval zníženie počtu ambulantných špecialistov, čo by malo viesť k zníženiu nákladov na zdravotnú starostlivosť.

Fakt: Ambulantní špecialisti sú platení od výkonu. Ak si porežete prst a bude menej chirurgických ambulancií, tak výsledok tohto kroku nebude to, že si ho nedáte ošetriť ale to že budete namiesto troch hodín ako doteraz čakať na ošetrenie 4 až 5 hodín. Rezort neušetrí nič, pretože neprispieva na ambulancie ako také, len prepláca realizované výkony. Naviac podľa súčasných pravidiel môže byť napr. jeden chirurg na cca 10 000 poistencov, (čo už aj tak považujem za dosť vysoké číslo) inak s ním poisťovne nepodpíšu zmluvy.  

Výsledok: Zhoršená starostlivosť, obrovské čakacie doby, prepracovaní lekári, nespokojní pacienti. Aká je to starostlivosť keď chirurg za 8 hodín ošetrí 100 ľudí? To je 4min. 50 sek na pacienta včítane vyšetrenia, a napísanie správy. To nie je medicína, to je pásová výroba!  

Ako perlička v tomto prípade bolo zistenie že vlastne ministerstvo vlastne ani netuší koľko je na Slovensku ambulantných špecialistov. Že nevedie žiadnu evidenciu. Fakt zaujímavé.   6/ Ďalšia perla ducha z úst nášho Gurua slov. zdravotníctva bola o povinnom poistení v štátnych zdravotných poisťovniach. Toto ani nepotrebuje komentár. Zákon konkurencie vždy zlepšoval služby a tlačil ceny nadol, tu sa to popiera, naviac je to tak legislatívne deravé a nedotiahnuté, že to nepovažujem za nič iné ako silou natiahnuť poistencov späť do štátnych poisťovní.  7/ Medzitým ešte vyhlasoval že zakáže poisťovniam dosahovať zisk, čo je sporné aj čo sa týka ústavy, naviac vo vyhlásení z 15.04.2007 pre jednu súkromnú televíziu od tohto požiadavku   ustúpil.  8/ Nasledovný „systémový krok“ bolo vyhlásenie o nadbytočnosti lôžkového fondu na Slovensku.

Avizované: Na Slovensku je nadbytok cca 6000 akútnych lôžok.

Fakt: Ak zdravotnícke zariadenie zníži počet lôžok, bez iných systémových opatrení je to asi niečo také ako keby sa rozhodol hypermarket, že v rámci úsporných opatrení nenakúpi tovar. Tým síce ušetrí ale nezarobí. Pritom fixné náklady zostávajú rovnaké, treba zaplatiť nájmy, leasingy, budovu treba vysvietiť, vykúriť, udržovať, len príjmy máte nižšie.

Takéto opatrenie prinesie úsporu len poisťovni, určite nie zdravotníckemu zariadeniu a už vôbec nie pacientovi, ktorému to predĺži čakacie doby napr. na operáciu bedrového kĺbu, kde sú už teraz asi 2 ročné.

Fakt: Nesystémový nezmyselný krok, pokiaľ nejde s komplexnou zmenou štruktúry celých zdravotníckych zariadení, čo musí byť presne definované, podložené a s prepočítanou finančnou úsporou a prínosom pre rezort.   9/

Avizované: Zrušíme nehospodárne nemocnice.

Zatiaľ posledná avizovaná zmena v slovenskom zdravotníctve bol návrh na rušenie celých nemocníc.

Doteraz sa nikomu nepodarilo zistiť podľa akého rebríčka minister pri výbere nemocníc postupoval, určite nie však poľa rebríčka kvality, pretože niektoré zo zariadení určené na zrušenie sú na popredných miestach hodnotenia kvality zdravotnej starostlivosti a pritom tento rebríček vypracovávali sami pacienti.

Naviac takýto postup by bol priam politickou samovraždou, pretože sa veľmi ťažko politicky obháji prečo musia hlavne starí a chorí ľudia cestovať 30 a viac kilometrov za ošetrením a vyšetrením, a ak sa na to bude využívať dopravná zdravotná služba, či Záchranná služba bude aj finančná úspora sporná.

Fakt: Treba si uvedomiť že zrušením nemocnice neubudne pacientov. Nemocnice nie sú platené paušálne ako záchranky alebo praktickí lekári, ale od hospitalizácií a výkonov, teda ak si pacient zlomí nohu, tak rezort neušetrí na tom že nebude ošetrený v napr. v Krupine, pre jej zrušenie ale až vo Zvolene, naviac ho bude treba prevážať vozidlom RZP pomerne veľkú vzdialenosť, čo je dosť nákladné. A zatiaľ môže sanitka chýbať inde, kde by ju bolo treba.  

Hodnotiť a riešiť je treba inú vec. Nie paušálne rušenie celých nemocníc ale zmena ich štruktúry a zamerania. Ak nemám dosť prostriedkov personálnych alebo finančných na prevádzku, tak ponechám oddelenia nutné na poskytnutie základných služieb obyvateľstvu, ako chirurgická a interná pohotovosť s malým lôžkovým fondom a vyšetrovacími zložkami, ostatné prevádzky, zruším, odpredám, prenajmem. Ostanú základné služby pri náhlych poruchách zdravia, kde sa pac. vyšetrí, ošetrí, zastabilizuje a v prípade nutnosti hospitalizácie či operácie , sa vozidlom RZP, či RLP presunie na vyššie pracovisko, kde je lepšia starostlivosť a dostatok personálu.  

Toto sú asi v kocke všetky pokusy o ozdravenie slovenského zdravotníctva. Pripadajú vám nezmyselné alebo až smiešne? Mne áno. Bohužiaľ v mojom prípade ide o plač cez slzy.  

Pokračovanie nasleduje.

Ján František Kočiš

Ján František Kočiš

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zdravotnícky záchranár, milovník hôr, hlavne všetkých foriem lyžovania, humanista, nepriatel všetkých neprávostí a krívd. Zoznam autorových rubrík:  SpoločnosťZdravotníctvoŠport

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu